Zázračná ikona Klokočovskej Presvätej Bohorodičky VI.

Z histórie Klokočovskej ikony Matky Božej, ktorej kópia je uložená v pravoslávnom chráme v Nižnej Rybnici

V dnešných časoch pre pravoslávnych veriacich našej eparchie napísal v r. 2001 ikonu Matky Božej Klokočovskej náš pravoslávny ikonopisec, duchovný Mgr. Miroslav Pirchala zo Sukova pri Medzilaborciach, ktorý je verným nasledovníkom sv. Cyrila a Metoda a ich žiakov, ktorí v našich krajoch našli svoje útočisko a ku ktorých odkazu sa Pravoslávna cirkev na Slovensku s hrdosťou hlási. Táto ikona je dnes v Michalovciach, v pravoslávnom katedrálnom chráme sv. Cyrila a Metoda. Podarovala ju rodina Ivanova s tým, že keď sa v Klokočove postaví chrám pre pravoslávnych veriacich, tak ikonu prenesú do tohto chrámu. Z tejto ikony je urobená kópia ikony, ktorá je uložená v pravoslávnom chráme Uspenija Presvätej Bohorodičky v Nižnej Rybnici. V r. 2009 ju napísal grécky ikonopisec Theodoros Vogdanos.

Ikonopisec o. M. Pirchala napísal ikonu podľa prvej kópie, ktorú dala v r. 1769 cisárovná Mária Terézia pre magistrát v Prešove, a takisto aj podľa fotodokumentácií ďalších kopií z Užhorodu a Klokočova. Naša ikona Bohorodičky Klokočovskej je kópia napísaná podľa viacerých kópií tejto ikony. Samotný originál ikony sa stratil a dodnes nikto nevie, kde sa nachádza. Stopa po originále slziacej Klokočovskej ikony sa stráca vo Viedni. Viacerí ho už hľadali vo Viedni, v cisárskom paláci, v chrámoch a kaplnkách. Nič však nenašli, ani len náznak, kde by sa mohla nachádzať. Viacerí konštatovali, že ikona bola pravdepodobne odnesená niektorým z Habsburgovcov. Bolo by treba prehľadať byty všetkých Habsburgovcov a ich príbuzenstva. Tam sa najskôr môže nachádzať ikona, ak ju však nezobrali iní, ktorí nechceli, aby do dreveného pravoslávneho chrámu, k zázračnej drevenej pravoslávnej ikone Bohorodičky v malej “rusínskej” dedinke Klokočov prichádzali veriaci zo široka - ďaleka, zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi.

Ikona môže byť aj v rukách niektorého z Habsburgovcov, ktorý poznal jej veľkú cenu so všetkými jej drahocennosťami. Bolo by naivné myslieť si, že by ikona s toľkými veľkými cennosťami mohla byť niekde vo Viedni zabudnutá v nejakom chráme. Daj Bože, aby som sa mýlil.

Dnes sa čudujeme, prečo ikonu zobrali do Viedne. Jednak preto, že bola obložená veľkým bohatstvom, drahocennými kameňmi. Takisto bola v r. 1696 na kráľovský dvor vo Viedni zobraná aj ikona z Mária Povči. Keď prešovský uniatský biskup Ján Valyi dostal ikonu z magistrátu, takisto ju neodovzdal do Klokočova, ale zobral si ju do svojej kaplnky. Tak vidíte, prečo niet ani pôvodnej ikony v Klokočove.

Klokočovský chrám až v r. 1904 dostal z prvej prešovskej kópie namaľovaný obraz, a aj to len vďaka tomu, že užhorodský profesor gymnázia Emanuel Roškovič dal namaľovať profesorovi Maxovi Kurzovi ikonu pre biskupstvo v Užhorode, a vtedy pravdepodobne namaľovali aj druhú ikonu do Klokočova. Tradícia odpustov v Klokočove sa začala až začiatkom 20. storočia.

Pravoslávna Cirkev je vďačná Klokočovskej ikone Bohorodičky, že dodnes je tu Pravoslávie a cirkev, pre ktorú pred (vyše) 340 rokmi plakala Matka Božia, Ktorá svojimi slzami zachránila náš veriaci ľud po stránke náboženskej, národnostnej a citovej. Mali sme zabudnúť na všetko to, čo nás postavilo na úroveň iných národov, zriecť sa svojej hrdinskej histórie, kultúry, jazyka a svojich práv? Chceli nám vziať všetko, aby sme prijali cudzie. Ale národ vydržal vo viere svojich predkov. Oni nechceli, aby veriaci chodili do Klokočova. Preto aj archívy sú pevne zatvorené, rôzne dokumenty, ak sú, tak isto sú dobre ukryté. Možno sa niekto o stratu ikony postaral, aby ju už veriaci nevideli a ešte s týmto množstvom drahokamov. Mnohí píšu jednostranne o tom, kto tu bol prenasledovaný. Myslím si, že uniati - gréckokatolíci, asi nie, veď oni boli s cisárom. Najskôr to boli len pravoslávni duchovní a veriaci. Dnes, keby tu nebola pravoslávna Cirkev, už by tu nebola ani uniatská - gréckokatolícka. Bola tu násilná latinizácia, reformácia a unionizácia. Unionizácia sa tu tlačila až za biskupa De Camelisa. Treba, aby veriaci poznali históriu slzenia a plaču ikony Klokočovskej Presvätej Bohorodičky, aby sme všetci vedeli o boji našich predkov za existenciu pravoslávnej Cirkvi, i to, že Presvätá Bohorodička vždy stála pri veriacich a pomáhala im Svojim príhovorom u Svojho Syna a nášho Spasiteľa Isusa Christa. Matka Božia nám cez Jej plačúcu ikonu ukázala, že nie sme opustení v našom boji za svoju vieru, že Ona vždy prosí Boha o ochranu a dáva nám sily vydržať vo viere. Veriaci neprestali veriť, že Presvätá Bohorodička darmo nevylievala slzy a pošle raz oslobodenie, že pravoslávna Cirkev a jej veriaci nebudú utláčaní a prenasledovaní.

Pre nás je dnes podstatné to, že tu máme novú ikonu Matky Božej Klokočovskej, pred ktorou sa môžeme spoločne modliť, aby sa prihovárala za naše terajšie problémy a ťažkosti, ktorých máme viac než dosť, aby nás neopustila a pomáhala nám. Žijeme vo viere, nádeji a vďake Matke Božej za to, že pravoslávna Cirkev nezahynula a s Jej pomocou ani nemôže zahynúť až do konca sveta. V r. 1670 zúrili vojny, prelievala sa krv, poddaní utekali, bol nedostatok, hlad, choroby, cholera zničila celé dediny, drancovanie. Urijil Meteor píše, že z veľkej farnosti Užhorod v r. 1679 v čase cholery zostalo len 6 rodín, ostatní vymreli a tak to bolo na mnohých miestach. Všetko naše nám zaberali a predkladali nám cudzie na prijatie. S pravoslávnym duchovenstvom a veriacimi utlačovatelia tvrdo narábali, ako so svojimi poddanými, národ hynul následkom hladu a chorôb, vyhynuli celé dediny, preto sem prichádzali kolonisti. Dnes nás takisto trápia problémy - choroby osobné, rodinné, spoločenské problémy, rôzne krízy, svetové, cirkevné, problémy svetového Pravoslávia, našej Cirkvi, našej eparchie i našej farnosti. Tých problémov je veľa, ktoré čakajú, aby sme ich riešili osobne aj spoločne. Preto sa modlíme a voláme Matku Božiu, Bohorodičku, aby sa prihovárala aj za nás, za našu Cirkev a za celý svet, za každého, aj za našich nepriateľov u Svojho Syna Spasiteľa Isusa Christa, aby nám pomáhal, aby Všemohúci Boh, Syn Boží a Svätý Duch nám dali dostatok sily, viery a múdrosti, nám samým, ako aj predstaviteľom našej vlasti, cirkevným predstaviteľom, aby vyriešili všetko k spokojnosti a šťastiu nám aj celému svetu.

Ikona nie je len ochrankyňou Zemplína, ale aj našej Michalovsko - košickej pravoslávnej eparchie i celého Slovenska. Volajme pred ikonou Presvätej Bohorodičky Klokočovskej slovami piesne Štefana Tertinského k Presvätej Dive Márii Klokočovskej, aby nám Isus Christos odpustil naše hriechy, aby Bohorodička nad nami držala Svoju záštitu, aby sa za nás prihovárala u Isusa Christa - Buď preslávená biela rajská Ľalia, v tejto klokočovskej cerkvi Ty si slzila. „Spasi selo ot nesčastija, hladu, vojny, podaj vsim nam christijanom život spokojny“.

Preslavnaja Prisnodivo, Mati Christa Boha našeho, prijmi molitvy naši i prinesi ich Synu Tvojemu a Bohu našemu, Boh naš da spaset i prosvitit Tebe radi duši naša - Vždy slávna, Vždy Panna, Matka Christa Boha, prines našu modlitbu Synovi Tvojemu a Bohu nášmu, nech vďaka Tebe zachráni naše duše.

/publikované na pokračovanie v mesačníku PRAMEŇ/

mitr. prot. ThDr. Štefan HORKAJ